Stránka, ktorá vznikla v časoch najšialenejšej puberty. Založilo ju mladé dievča, ktoré si prechádza krízami a píše básničky, aby sa cítilo lepšie a dostalo zo seba všetky tie pocity. Dnes, keď sa po rokoch pozerá na jej obsah, tak nespoznáva tú dievčinu, ktorá to písala. Bol to niekto úplne iný. Ale iný neznamená zlý.
Moje večné otázky
6. 10. 2010
Často sa sama seba pýtam, čo vlastne cítim.
No odpoveď kdesi v temnote zahalenú vidím.
Prosím, túžim, ďakujem
6. 10. 2010
Prosím odpusť mi, ak som ti ublížila.
Prosím odpusť mi, ak som ti lásku nesľúbila.
Utopická predstava života
6. 10. 2010
Život by sa dal pokladať za krásne prežitý, keby sme si mohli v starobe sadnúť a s čistým svedomím povedať:
Medziľudské vzťahy - dôvera
6. 10. 2010
Ľudia sú najzvláštnejšími a najfascinujúcejšími bytosťami, aké existujú na tejto Zemi. I keď sa mnohí tvária, že si rozumejú a chápu sa, v skutočnosti o sebe nevedia vôbec nič. Veď sme jediní, ktorí sa môžu navzájom bez povšimnutia klamať, podvádzať, okrádať i psychicky zraňovať...
Temnota
6. 10. 2010
Sedím sama na okraji hlbokej priepasti
S množstvom drobných kamienkov zarytých do hrsti.
Viem, prečo žijem?
6. 10. 2010
Zasa raz som mala tmavú chvíľku a len som sedela a premýšľala nad tým, aký je život krutý, i keď viem, že nemôže byť horší než si ho sami vytvárame. A tak som si uvedomila, že nemám žiadne vlastné životné motto, čiže niečo, čo by ma posúvalo vpred, vždy keď mám mizernú náladu. A preto ma zrazu z čista jasna napadlo toto:
Keby bolo keby
5. 10. 2010
Keby som chcela, dokázala by som ťa znova milovať.
Keby som chcela, mohla by som pri tebe zaspávať.